KŇAZI v Borskom Svätom Jure

Farnosť vznikla pred rokom 1397, kedy sa prvý raz spomína v štatútoch ostrihomskej kapituly. V tom čase už v obci pôsobil farár, ale jeho meno nepoznáme, ako ani mená ďalších kňazov počas nasledujúcich 230 rokov.

Prvý farár v Borskom Sv. Jure, ktorého poznáme menom bol Ján Matuška. V roku 1630 sa zúčastnil na synode v Trnave, ale v Jure už mohol pôsobiť aj skôr. V roku 1631 začal písať farské matriky, z ktorých sa dozvedáme aj mená ďalších kňazov, ktorí po ňom v Jure pôsobili.

Druhé meno kňaza, ktoré sa objavuje v súvislosti s Borským Sv. Jurom, nie je tamojší farár, ale koválovský rodák Matej Mattheides, farár v Štefanove, ktorý zomrel a bol pochovaný v Borskom Svätom Jure v roku 1634. Prečo sa dostal na posledné obdobie svojho života do Jura, nie je známe.

Ján Matuška bol v Jure farárom vyše 20 rokov, do roku 1651. Po ňom sa v druhej polovici 17. storočia v Jure vystriedalo 13 farárov. V matrikách sa zväčša spomína ich meno len v súvislosti s tým, že matriku viedli. Najprv len pri nástupe do farnosti, neskôr na začiatku každého kalendárneho roka.

Matuškov nástupca Juraj Strakovič pôsobil v Jure len dva roky. Keď v roku 1653 zomrel, tak farnosť, ktorá dovtedy pozostávala zo 4 obcí, sa rozdelila. Za farára do Jura nastúpil Martin Havlovič, pričom mu zostal ako filiálka Kuklov. Moravský Svätý Ján sa stal samostatnou farnosťou s filiálkou Sekule.

Za povšimnutie stojí farár Juraj Fugatius (1671-1679). Práve za jeho pôsobenia bol v roku 1676 postavený nový kostol.

Martin Labenský zase zaujme tým, že sa o ňom píše, že sa narodil vo Svätom Jure. Nie je však jasné, v ktorom. Priezvisko naznačuje, že jeho rod mal pôvod v Lábe, takže je možné, že jeho rodiskom bolo Záhorie, čiže práve Borský Svätý Jur, kde sa stal na jeden rok ako päťdesiatnik farárom.

V 17. storočí je len u jedného farára (Strakovič +1653) známe, že zomrel v Borskom Sv. Jure, u viacerých vieme len rok, v ktorom nastúpil nový farár, ale čo bolo ďalej s tým predošlým farárom, nevieme - či išiel na nové pôsobisko, alebo prežil starobu v ústraní, alebo či zomrel v Jure, ale chýba záznam o jeho pohrebe...

Inak je to od začiatku 18. storočia, do polovice 20. storočia. Väčšina farárov až na dvoch (Ján Juriga a Michal Dobša) v úrade Jurského farára dožilo svoj život a boli v Borskom Sv. Jure pochovaní. (Juraj Duby +1755 bol síce farárom do smrti, ale zomrel v Skalici u karmelitánov.) Mnohé hroby sú však už zaniknuté, alebo sa nedajú identifikovať.

Okrem Martina Labenského, sa ešte u dvoch kňazov, narodených začiatkom 18. storočia, uvádza, že sa narodili vo Svätom Jure, pričom nie je jasné o ktorú obec tohto mena sa jedná. Sú to František Anton Holúbek, vysvätený za kňaza v r. 1727, farár v Ružindole, a Andrej Vadinaj, vysvätený za kňaza v r. 1729, farár v Horných Otrokovciach a potom v Nitrianskej Blatnici.
Za rodáka možno považovať Martina Papánka, ktorý sa v roku 1710 síce narodil v Sekuliach, ale pokrstený bol Borskom Sv. Jure a vychovávaný v Kuklove. Vstúpil do rehole paulínov, ktorá pôsobila v Šaštíne. Po zrušení rehole cisárom Jozefom II. sa utiahol do Borského Sv. Jura. Po porážke, kedy ochrnul na ľavú stranu tela, sa o neho starala Barbora Černá. Zomrel 30. decembra 1787.

Farár Ján Krajčirovič rokoch 1729 a 1730 zapisoval do krstnej matriky mená kňazov, ktorí v Jure krstili. Takto sa dozvedáme, že do farnosti často prichádzali františkáni z Malaciek, ktorí vypomáhali v pastorácii. Zároveň šírili františkánsku špiritualitu, prejavujúcu sa v činnosti Bratstva sv. Františka, ktoré fungovalo vo väčšine farností na okolí. Františkáni sú však v matrike zväčša uvedení len rehoľným menom, v niektorých prípadoch je uvedené aj priezvisko, ale to je niekedy ťažko čitateľné. Objavujú sa tieto mená: pater Ján, pater Tibor (najčastejšie), pater Andrej Thurza, pater Bazil, pater Ignác, pater Anastáz a pater Barnabáš.

Ďalší františkán Valér Schleipen sa stal na dva mesiace administrátorom farnosti, keď zomrel farár Juraj Duby (+1755), kým nenastúpil nový farár Ján Rabčánsky.

Nasledujúci farár Ján Blaškovič znovu začal od r. 1779 zapisovať do matriky mená kňazov, ktorí odbavovali obrady. Boli to najmä františkáni z Malaciek pater Hugo Krajčírik, pater Nazár Polák a pater Krištof Nedeczký, ďalej pater Izmael, pater Zebedej, pater Hicián Adamovič, pater Gašpar, pater Rochus Koleda a v roku 1782 pater Tibor Papánek. Tiež sa objavujú kapucíni z Bratislavy pater Lucius, pater Oktavián a pater Servít Vanyssa, a aj karmelitáni zo Skalice pater Elizej a pater Bertrand.

Po smrti farára Blaškoviča (+1782) bol administrátorom farnosti Ján Schneider, ktorému vypomáhal kapucín Abundius Vajaj z Holíča.

Za ďalšieho farára Štefana Hajdina sa vrece s mníchmi, ktorí chodili do Borského Sv. Jura, priam roztrhlo. Zrejme ekonomická prosperita obyvateľov umožňovala, že tu nachádzali materiálnu podporu pre svoje kláštory.
Boli to najmä františkánski pátri z Malaciek Tibor Papánek, Hugo, Kapistrán, Nazár Polakovič a Matej Oravský, z kláštora sv. Kataríny pátri Nikoméd, Ladislav Štetina, Martin Adamovič, z Trnavy pater Kristín Matejovič, ba aj z Kremnice Angelus Papánek.
Kapucíni z Bratislavy pater Novacián Polakovič, pater Áron a z Holíča pater Abundius.
Paulíni zo Šaštína František Egyed, Bazil Bozka, Arsenius, Chryzostóm Hill a Martin Papánek. Karmelitán zo Skalice pater Jakub. Bez uvedenia rehole pater Eustach Melodi a Bernard Ďorďovič.
V tomto čase sa osamostatnila aj filiálka v Kuklove, kde bola zriadená lokálna kaplánka. Miestnym kaplánom sa stal kapucín Oktavián Uhlárik.
Od roku 1787 množstvo návštevy rehoľníkov v Jure ustali. Spôsobil to reštriktívny zásah cisára Jozefa II., ktorý zlikvidoval kláštory takzvaných žobravých reholí. Dotklo sa to kapucínov v Holíči, karmelitánov v Skalici, paulínov v Šaštíne i františkánov v kláštore sv. Kataríny.
V nasledujúcom období do Jura chodili už len františkáni z Malaciek - najmä pater Kalazancius Zabitý, ďalej František Blahut, Alex Klas, Matej Oravec, potom pater Leonard, Gašpar, a Vojtech Šimko, ktorý v júli 1793 píše matriku ako administrátor farnosti.

V novembri 1793 nastúpil k Hajdinovi, ktorý už zdravotne nevládal viesť farnosť ako administrátor Štefan Polák. Od jeho príchodu prestávajú do farnosti chodiť františkáni.

V tomto období sa dvaja rodáci z Borského Sv. Jura stali kňazmi. V roku 1787 bol vysvätený za kňaza Imrich Tomek, člen bernolákovského Slovenského učeného tovarištva, farár v Horných Zeleniciach, a v roku 1806 bol vysvätený Jozef Szigethy de Baracska, ktorý sa stal prvým farárom v Čároch a potom bol v Brodskom.

V januári 1796 odišiel Štefan Polák za administrátora farnosti v Gbeloch a do Jura prišiel za administrátora Ján Sekáč. Avšak po pol roku odišiel Sekáč do Gbelov za kaplána a Polák sa vrátil do Jura. Administrátorom bol ešte rok, do smrti farára Štefana Hajdina (+1797).
Pohrebu farára Hajdina sa zúčastnilo 11 kňazov. Administrátor Š. Polák v pohrebnej matrike o ňom vyslovene píše, že bol slovenskej národnosti.

V októbri 1787 prišiel do Jura nový farár, rodák z Mor. Sv. Jána, František Krajčirovič. Ten znovu pozval do farnosti františkánov z Malaciek, najčastejšie chodil pater Edmund Izéll.
V roku 1805 sa vo farnosti objavuje bývalý pavlín Imrich Papánek, ktorý bol možno príbuzný paulína Martina Papánka (+1787).
Na jeseň 1806 prichádza do farnosti novokňaz Jozef Szigethy, ktorý potom nastúpil za kaplána do Senice a v nasledujúcom roku do Borského Sv. Mikuláša.
Okrem františkánov farárovi pri krstoch vypomáhali aj kapláni z Mor. Sv. Jána, Šaštína a tiež Szigethy z Bor. Sv. Mikuláša.

V roku 1809 bola filiálka v Kuklove, ktorá bola od r. 1786 lokálnou kaplánkou, povýšená na farnosť. Miestny kaplán pater Oktavián sa stal administrátorom farnosti až do r. 1816.

V októbri 1812 nastúpil na faru v Bor. Sv. Jure prvý kaplán. Tým sa začína línia kaplánov, ktorí počas nasledujúcich približne deväťdesiat rokov pôsobili v Bor. Sv. Jure. Anton Markovič bol kaplánom v Jure až deväť rokov, ďalší kapláni sa striedali už častejšie.
Františkáni sa už potom veľmi neobjavovali, až v roku pred smrťou farára Krajčiroviča (+1825) popri kaplánovi vypomáhal aj pater Venancius Trnula.
Neskôr sa františkáni ešte sporadicky objavujú v prípadoch, keď nastala medzera po ochode jedného kaplána, kým nastúpil nový.

V roku 1825 sa stal farárom Ignác Kubina a bol ním až do smrti (+1864).

V tomto období sa ďalší rodáci z Borského Sv. Jura stali kňazmi.
V roku 1834 bol vysvätený Jozef Šturdík, ktorý, kým bol kaplánom v Borskom Sv. Mikuláši, pomerne často chodil krstiť i sobášiť do svojho rodiska. Potom sa stal farárom v Opoji a napokon v Šuriankach.
Ján Gúta, narodený v r. 1819, bol kňazom banskobystrickej diecézy. Kaplánom bol vo Zvolene, neskôr farárom v Brezne. Viac ráz prišiel do Jura krstiť, raz sa objavuje i v úlohe krstného otca.
Ján Anton Hušek sa narodil niekedy v prvej tretine 19. storočia. Ako františkánsky pater na jeseň 1858 často krstil a sobášil v Bor. Sv. Jure. Krstil aj vo februári-marci 1862. Františkáni z Malaciek často vypomáhali vo farnosti, takže jeho prítomnosť sama o sebe by nenaznačovala, že by mal pochádzať z Borského Sv. Jura. Avšak meno Hušek je vo farnosti typické a pri častom pôsobení františkánov je celkom možné, aby boli podnetom pre rehoľné povolanie vo farnosti. Na rozdiel od ostatných vypomáhajúcich františkánov, ktorí sú v matrike uvádzaní len rehoľným menom, v jeho prípade je uvedené i krstné meno, čo môže súvisieť s tým, že v rodisku bol známy pod svojím krstným menom.
O Mikulášovi Chmelíkovi sa síce píše, že pochádzal zo Sekúl, ale ako kaplán v Mor. Sv. Jáne (1851) sa častejšie objavuje v Jure pri krstoch i pohreboch, z čoho sa dá dedukovať, že tu musel mať blízku rodinu.
V Borskom Sv. Jure sa objavujú aj dvaja benediktínski kňazi Anastáz Tomek (1866) a gymnaziálny profesor Kamil Ladislav (1879). Tieto priezviská sa v obci v 19. storočí bežne vyskytovali. Obaja prišli krstiť niekomu blízkemu, čiže minimálne mali v Jure blízku rodinu, pokiaľ neboli priamo rodáci.
Ďalším kňazom z Bor. Sv. Jura bol Ladislav Vachaja, ktorý sa narodil v r. 1841 a za kňaza bol vysvätený na jar 1865. Po roku prišiel za kaplána do svojho rodiska, kde pôsobil 4 mesiace. V auguste 1866 zomrel pri epidémii cholery. Pochovaný je v Borskom Sv. Jure.

Eúidémií cholery bolo v Borskom Sv. Jure viac. Vďaka jednej z nich, ktorá zasiahla obec v lete 1831, bol zriadený nový cintorín. Hoci presunúť cintoríny mimo obce, aby sa tak zabránilo epidémiám, nariadil už cisár Jozef II., zdá sa že Jurania to ďalších 50 rokov ignorovali. V pohrebnej matrike sa ako miesto pochovania uvádza len všeobecne cintorín v Borskom Sv. Jure. Lenže v prvých desaťročiach 19. storočia už zrejme bol problém nájsť na cintoríme pri kostole voľné miesto na pochovávanie. K miestu pochovania sa tak uvádzajú v matrike rôzne poznámky. Avšak množstvo mŕtvych počas epidémie asi prinútilo obyvateľov, aby začali pochovávať na novom cintoríne za obcou. Pri zápise miesta pohrebu sa začas uvádza poznámka o starom a novom cintoríne, ale zanedlho sa pochovávalo asi už len na novom, a tak sa to prestalo značiť.
Starý cintorín pri kostole postupne zanikol. Náhrobné kamene zmizli, aj keď kosti v zemi zostali.
Asi zánik cintorína pri kostole bol príležitosťou k tomu, aby v počtom obyvateľov rozrastajúcej sa obci rozšírili kostol o bočnú loď na pravej, juhovýchodnej strane. Pokiaľ sa okolo kostola pochovávalo, a bojovalo sa o každé voľné hrobové miesto, asi by bol problém robiť prístavbu ku kostolu.

Ďalšou zaujímavosťou z čias pôsobenia farára Ignáca Kubinu je maďarizačný zákon, ktorým bolo nariadené viesť matriky v maďarčine. Preto aj matriky v Borskom Sv. Jure boli od polovice roku 1843 písané po maďarsky, hoci sa jednalo o čisto slovenské prostredie. V krstnej matrike sa objavuje v tejto súvislosti jedna kuriozita: maďarské "s", ktoré sa číta ako "š", je písané v maďarských slovách s mäkčeňom - "Jánoš", "plébanoš". Nie je isté, kto matriky písal, či farár Kubina, kaplán Ján Horváth, alebo niekto iný, ale zrejme je v tom istá rebélia, nesúhlas s maďarizačnou politikou. Na základe rozhodnutia biskupov sa písanie matrík vrátilo k latinčine v júni 1851.

Farár Kubina prenechal v posledných mesiacoch svojho života väčšinu pastoračných úloch kaplánovi Júliusovi Matulayovi, ktorý po jeho smrti (+ 1864) stal na tri mesiace administrátorom farnosti, a po nástupe nového farára Jána Jurigu, bol opäť kaplánom.

Ján Juriga (1864-1869) bol jediným farárom v Borskom Sv. Jure, ktorý tu predtým pôsobil aj ako kaplán (1829-1833). A tiež bol prvým po 150 rokoch, ktorý nezostal farárom v Jure až do smrti.

Počas jeho pôsobenia pri epidémii cholery zomrel miestny rodák a kaplán Ladislav Vachaja (+1866).
V lete 1868 pochoval v Jure svoju 82 ročnú matku Alžbeta a v nasledujúci rok už odchádza z farnosti. Najprv bol zvoleným za dekana svätojánskeho dištriktu, v máji 1869 bol vymenovaný za čestného kanonika a napokon v auguste toho roku za riadneho kanonika ostrihomskej kapituly. V októbri ho vystriedal administrátor Vojtech Lukáči, hoci kaplán Alojz Šoltés tam pôsobil naďalej. Ako kanonik v Ostrihome zastával funkciu opáta Casa Novy a archidiakona šaštínskeho archidiakonátu (funkciu vykonával z Ostrihomu).

Spomenutý kaplán Alojz Šoltés, rodák z Banskej Bystrice, bol najprv gymnaziálnym profesorom náboženstva v Bratislave a potom v Budapešti. Problémy so zrakom ho však prinútili, opustiť učiteľský post a stal sa farárom v Tvrdošoviach a zanedlho v Hrušove. Avšak choroba zraku ho prinútila rezignovať a uchýlil sa do domu pre penzinovaných kňazov v Trnave. Mal len 49 rokov a preto nedokázal žiť životom penzistu, najprv išiel robiť výpomocného duchovného do Serede, a potom do Borského Sv. Jura, kde už niekoľko mesiacov chýbal kaplán. V Jure najprv pôsobil ako výpomocný duchovný, neskôr bol menovaný za kaplána. Azda sa mu predsa len zlepšil zrak, pretože po troch rokoch odišiel za administrátora farnosti v Lakšárskej Novej Vsi, a potom duchovného správcu u habánov v Moravskom Sv. Jáne, kde ako 60 ročný zomrel.

Asi zdravotné problémy slabého zraku boli dôvodom, že pri odchode farára Jurigu za kanonika do Ostrihomu neprevzal kaplán Šoltés farnosť ako administrátor, ale túto úlohu prevzal Vojtech Lukáči, ktorý už prv, ako duchovný správca u habánov v Moravskom Sv. Jáne, chodieval do Bor. Sv. Jura pastoračne vypomáhať. Administrátorom bol však len mesiac a potom bol ustanovený v Jure za farára a napokon aj za dekana svätojánskeho dištriktu.
V štvrtom roku svojho pôsobenia bol veľa času mimo farnosti, pretože ako poslanec uhorského snemu za svätojánsky dištrikt sa zdržiaval v Budapešti. Počas jeho neprítomnosti farnosť ako viedol administrátor kaplán Anton Rác. V tom čase vo farnosti vypomáhal aj františkán z malackého kláštora Tefesphorus Jakabovič.
Na fare mal pri sebe Lukáči ako gazdinú zrejme svoju sestru, vdovu Hermínu Brestenskú, rod. Lukáči, ktorá prišla z Bratislavy. Zomrela 41 ročná na tuberu a pochovaná bola v Jure.
O tri a pol roka neskôr, na sviatok Všetkých svätých (+1881) zomrel ako 43 ročný aj farár-dekan Lukáči. Pochoval ho šaštínsky dekan Matej Rehák.

V tomto období (od r. 1872) pôsobili na fare popri kaplánoch ako výpomocní duchovní aj františkáni, ktorí keď vznikla medzera pri striedaní kaplánov, dočasne preberali úlohu kaplána. Posledným z nich bol Eduard Kopčáni, ktorý keď po smrti dekana Lukáčiho a nástupe nového farára Dobšu odchádzal z Jura, nevrátil sa naspäť do kláštora v Malackách, ale nastúpil za duchovného habánov v Mor. Sv. Jáne namiesto Dobšu. Odtiaľ chodil v rokoch 1884-92 do Jura vypomáhať.

Michal Dobša je ďalší farár, ktorý nebol v tejto funkcii do konca života. Bol rodákom zo Sekúl, a hoci sa o ňom uvádza, že bol vzdelaný, nesnažil sa o kariéru. Dva roky bol kaplánom v Urminciach a potom Radošovciach, ďalších päť rokov duchovným habánov v Mor. Sv. Jáne. Po smrti dekana Lukáčiho prišiel najprv ako administrátor farnosti do Borského Sv. Jura, a po pol roku bol ustanovený ako farár. Najprv takmer rok pôsobil bez kaplána. Potom na rok a pol kaplána dostal, avšak po jeho odchode zostáva jurská fara na sedem a pol roka bez kaplána. Je to zrejme dôsledkom úbytku počtu obyvateľov v dedine.

V tomto období mala obec ešte niekoľko kňazských povolaní.
V auguste 1880 bol vysvätený za kňaza v nitrianskej diecéze Ján Sokol. Kaplánom bol v Predmiéri. V máji 1884 prestúpil do ostrihomskej arcidiecézy, kaplánom bol v Budapešti (1891), farárom vo významnom maďarskom pútnickom mieste Maria Nostra (1904) a napokon vo Svätom Kríži nad Váhom (Váhovce - 1908). Pochovaný je na cintoríne v Borskom Sv. Jure.
V krstnej matrike sa v októbri a novembri 1881 spomína novokňaz ostrihomskej arcidiecézy Imrich Ziškay. Je pravdepodobné, že vo farnosti sa zdržiaval (a pri tej príležitosti aj krstil) z dôvodu primícií, resp. omše, ktorú prišiel odslúžiť ako novokňaz, pretože kňazskú vysviacku mal už v auguste 1881. Naznačuje to, že mal k Bor. Sv. Juru blízky osobný vzťah, aj keď asi priamo rodákom nebol. Kaplánom bol v Trstíne, od r. 1883 v Banskej Štiavnici, začiatkom r. 1890 sa stal administrátorom v Sľažanoch, kde bol vzápätí ustanovený farárom.
Ďalším rodákom je Martin Gúta, narodený v r. 1869. Za kňaza bol vysvätený v r. 1895 a pôsobil ako vojenský duchovný v Przemysli (Halič). Po vzniku Československa bol penzionovaný a od roku 1920 žil v Borskom Sv. Jure, kde pastoračne vypomáhal. Zomrel v r. 1953, pochovaný je v rodinnej kaplnke na cintoríne.
Posledné kňazské povolanie z Borského Sv. Jura zostalo nenaplnené. Pavol Samek študoval teológiu v Nitre. Bol v prvom ročníku, keď ako 20 ročný 12. marca 1904 zomrel na zápal pľúc. Po prevoze z Nitry bol pochovaný v rodinnom hrobe na cintoríne v Borskom Sv. Jure.

Farár Michal Dobša pôsobil v Borskom Sv. Jure do r. 1887, kedy sa uvoľnila fara v Mor. Sv. Jáne, o ktorú prejavil záujem. Keď ju obdržal, vymenil sa so Štefanom Rankóm, ktorý bol predtým dočaným admnistrátorom v Mor. Sv. Jáne, a potom v Borskom Sv. Jure bol administrátorom pol roka do februára 1888. Aj jeho ďalším pôsobiskom bola funkcia administrátora v Závode, kde bol dva roky.
Michal Dobša bol v Moravskom Sv. Jáne farárom až do svojej smrti. Avšak zomrel ako 62 ročný (+1913) v sanatóriu v mestečku Grümmenstein v dnešnom Rakúsku. Pochovaný je v Moravskom Svätom Jáne.

Ďalším farárom sa v Borskom Sv. Jure stal od februára 1888 Karol Vámoši. Mal pri sebe na fare svoju matku Annu Vámoši, ktorá ako 76 ročná zomrela v októbri 1889. Po jej smrti trávil farár Vámoši dlhší čas trávil mimo farnosti. Keďže v tom období na fare nebol kaplán, zastupoval ho z Mor. Sv. Jána duchovný správca habánov Eduard Kopčáni, bývalý kaplán a františkán. Tiež ho zastupoval a vypomáhal Jozef Jurkovič, kňaz na dôchodku z Banskej Bystrice. Od augusta 1891 farár Vámoši znovu na fare pôsobil. Vtedy nastúpil aj kaplán.
Pravdepodobne mal farár Vámoši nejaké vážne zdravotné problémy. Tie mohli byť príčinou jeho absencie vo farnosti, ako aj dôvodom, že vo farnosti znovu pôsobili aj kapláni.
Určite však boli príčinou jeho predčasnej smrti. Od leta 1894 už nepochovával, s jednou výnimkou v júli 1895, keď jeden kaplán už odišiel a nový ešte nenastúpil. Počas mesačnej neprítomnosti kaplána vypomáhal františkán Gerard Maťašovský. Po septembri 1895 už farár ani nekrstil. Zomrel v júli 1896 ako 47 ročný. Pochovaný bol vedľa svojej matky, tesne pri ich hroboch bola o niekoľko rokov postavená rodinná kaplnka Bilových-Gútových.

Kaplán Ján Ozorai zostal po farárovej smrti spravovať farnosť ako admnistrátor. Najprv mu niekoľko týždňov vypomáhal františkán Arzén Mixa, potom dostal kaplána. Administrátorom bol sedem mesiacov, potom nastúpil do Borského Sv. Jura nový farár.

Dekan Alexander Szeder bol posledným farárom, ktorý pôsobil v Borskom Sv. Jure až do svojej smrti. Jeho účinkovanie je zároveň rekordom v dĺžke pôsobenia vo farnosti - 40 rokov a 10 mesiacov. (Druhé miesto patrí Ignácovi Kubinovi - 39 rokov bez jedného týždňa a tretie miesto Jánovi Krajčirovičovi - rovných 32 rokov.)
Počas prvých štyroch rokov svojho pôsobenia mal ešte na fare kaplánov. Hodné povšimnutia je pôsobenie Vojtecha Koválika, ktorý bol v Jure dva razy kaplánom (1893-94 a 1898-1900).
Zrejme posledným kaplánom v Borskom Sv. Jure bol Baltazár Morávek, ktorý odišiel vo februári 1901. Podľa matriky potom už pôsobil na fare dekan Szeder sám. V októbri 1902 mu prichádzal z Mor. Sv. Jána vypomôcť duchovný habánov Jozef Greguška.

Začiatkom 20. storočia prišlo k výmene oltára v presbytériu kostola i v bočnej lodi. Pôvodný, zrejme barokový oltár, ktorý zapĺňal celú stenu presbytéria a prechádzalo sa zaň dverami na bokoch oltárnej steny, bol nahradený menším novým oltárom. Okrem obrazu sv. Juraja zostali na ňom len sochy apoštolov sv. Petra a Pavla.

V roku 1920 sa do Borského Sv. Jura prisťahoval 50 ročný vojenský duchovný vo výslužbe Martin Gúta. Býval síce v súkromí (č.d. 400), ale ako vidno z matričných záznamov, vypomáhal dekanovi Szederovi v pastorácii.
Zdravotný stav začal 74 ročnému Szederovi brániť vo vykonávaní úradu farára, a tak v decembri 1937 mu prišiel pomáhať salezián zo Šaštína Anton Jančovič. Začiatkom januára 1938, 11 dní pred 75. narodeninami, Alexander Szeder zomrel. Pochovaný bol na cintoríne v Borskom Sv. Jure pri centrálnom kríži vedľa hrobu Ladislava Vachaju.

Salezián Jančovič sa stal na pol roka administrátorom farnosti, pričom mu vypomáhali aj iní saleziáni. V júli 1938 ho vystriedal ako administrátor Jozef Rakovský, ktorý však pôsobil v Jure len asi dva mesiace počas leta a už na jeseň bol administrátorom v Prenčove.

Nový administrátor farnosti Rudolf Grman prišiel už od začiatku septembra 1938. Napriek tomu je v sobášnej matrike pri sobáši 28. septembra sobášiaci Martin Gúta zapísaný ako administrátor, čo je zrejme omyl. V nasledujúcom období azda z dôvodu veku pastoračné aktivity Martina Gútu takmer ustali. Od októbra 1938 už nepochovával (s výnimkou 2 pohrebov 13.9.1946) a sobášil už len tri razy. Jedine pri krstoch sa vyskytuje jeho meno častejšie, ale tiež iba občas.

V roku 1940 pozval Grman do farnosti na ľudové misie pátrov tešiteľov z Marianky. Misie sa uskutočnili začiatkom decembra. V matrike sa spomína páter Tomáš Ivák CC, ktorý 8. decembra odbavil krst. Ďalším bol páter Jozafát Mokroš CC, ktorý po skončení misií 12. decembra z Marianky odpísal na list žiačkam Aničke Grancovej a jej kamarátke.
V matrike sa v tých rokoch spomína aj dôchodca Henrich Hajdin, ktorý niekoľko ráz krstil.

Vojnové časy i politické napätia po jej skončení spôsobili, že Grman bol administrátorom vyše 11 rokov. Až v roku 1949 sa začína v matrikách písať ako farár. Nie však naraz - najprv v pohrebnej matrike od septembra 1949, potom od decembra v sobášnej matrike, a napokon od januára 1950 v krstnej matrike. No už v nasledujúcom roku 1951 odišiel pôsobiť do Meleku.

Nástupom komunistickej diktatúry sa zmenila aj situácia v cirkvi. Ďalší kňazi už neboli menovaní za farárov, ale len za administrátorov. Bolo to v dôsledku toho, že podľa cirkevného práva mal farár požívať stabilitu vo svojom úrade. To však vtedy nebolo možné, keďže kňazmi manipulovali prostredníctvom udeľovania štátneho súhlasu cirkevní tajomníci na Okresných národných výboroch.

V máji 1951 sa na osem rokov stal administrátorom v Bor. Sv. Jure salezián Andrej Gálik, ktorý sa po likvidácii kláštorov rozhodol pôsobiť vo farskej pastorácii. Počas jeho pôsobenia zomrel 25. marca 1953 Martin Gúta ako 83 ročný. Pochoval ho v rodinnej kaplnke na cintoríne v Bor. Sv. Jure 27. marca biskup Ambróz Lazík.

V päťdesiatych rokoch bola postavená nová fara na konci bývalej farskej záhrady. Stará fara, ktorá stála pri kostole, obrátená na juh, bola zbúraná aj so všetkými hospodárskymi budovami vo dvore.

V apríli 1959 sa stal administrátorom Jozef Blaho, ktorého v januári 1970 vystriedal ThDr. Ján Chromjak. Kňaz, poznačený komunistickými perzekúciami, ktorý bol väznený a devätnásť rokov nesmel vykonávať kňazskú službu, si vraj počas osem a pol ročného pôsobenia v Jure nevedel nájsť cestu k farníkom. Po jeho odchode na jeseň 1978 zostala fara neobsadená, spravoval ju zo Studienky tri mesiace Viliam Bernát.

V polovici decembra 1978 prišiel na faru Augustín Škoda, avšak administrátorom farnosti bol len do januára, potom vystriedal Bernáta v Studienke. Od februára 1979 sa na štyri a pol roka stal administrátorom farnosti v Jure 28 ročný Anton Priebera. Zrejme za jeho pôsobenia bola urobená rekonštrukcia chóru a výmena organu. Pôvodný organ sa nachádzal na vyššom, drevenom podlaží chórusu, ktoré bolo pri tejto rekonštrukcii z kostola odstránené.

Aj ďalší správca farnosti Jozef Gábriš, ktorý prišiel v novembri 1983 ako len 26 ročný, prokračoval v prerábaní interiéru kostola. Vtedy na oltári nahradili historické sochy apoštolov Petra a Pavla sochami Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Počas jeho pôsobenia boli zrekonštruované aj kaplnky v obci a zo sakristie bolo odtsránené staré vybavenie a nahradené novým. Mnohé staré ornáty a oltárne plachty boli vtedy na farskom dvore spálené.
Tiež kaplnka na Tomkoch zažila rekonštrukciu, po ktorej ju prišiel posvätiť trnavský apoštolský administrátor biskup Július Gábriš. Ale i potom prišlo k úpravám interiéru kaplnky. Po skončení Mimoriadneho mariánskeho roku 1987-88 dal farár Gábriš priviesť zo šaštínskej baziliky obraz, znázorňujúcu Pannu Máriu s apoštolmi na Turíce. Tento obraz bol predtým vystavený na pútnom mieste špeciálne počas milostivého roka. Z kaplnky bol odstránený pôvodný oltár so sochou Lurdskej Panny Márie, a miesto neho bol umiestnený tento obraz.

Hoci bol Gábriš stále len administrátorom, od roku 1987 sa začal v matrikách zapisovať ako farár. Tiež Elemír Tasáry (od r. 1992 sa písal ako Tassari), s ktorým si v novembri 1990 vymenili pôsobiská, sa zapisoval v matrikách ako farár, hoci bol tiež ustanovený do farnosti ako administrátor. Zrejme mu to bolo začiatkom roka 1998 vytknuté, lebo potom už uvádza svoju funkciu ako "správca fary".
Počas jeho pôsobenia bola v kostole urobená nová podlaha, do ktorej bolo zabudované podlahové kúrenie.

Tasáry sa tiež dohodol s administrátorom farnosti v Závode pátrom resurectionistom Grzegorzom Wiśniewskim, ktorý prevzal pastoračnú starostlivosť o filiálny kostolík na Húškoch. Hoci osada Húšky patrí do obce Borský Sv. Jur, je z nej omnoho bližšie do Závodu, ktorý nemal žiadnu filiálku, než do Jura, kde mala farnosť dve filiálky. Už podľa matričných záznamov z 19. a prvej polovice 20. storočia vidieť, že Húšťania chodievali novorodené deti krstiť do bližšieho Závodu. Keďže však boli farníkmi jurskej farnosti, tieto krsty boli zapisované do krstnej matriky v Borskom Sv. Jure.
Od roku 2002 sa pastoračný vzťah závodského farára k Húškom stal oficiálnym, keď trnavský arcibiskup Ján Sokol úradne Húšky priradil ako filiálku k farnosti Závod.
Často tam však chodia slúžiť sv. omše saleziáni zo Šaštína, ktorí v osade vlastnia chalupu. Tú využívajú na akcie s deťmi a mládežou, či rehoľné stretnutia.

Na fare v Borskom Sv. Jure prišlo k ďalšej zmene v lete 1999. Novým farárom sa od augusta stal Alojz Gubala, ale podľa matričných záznamov nastúpil asi až v septembri. V auguste pastoračne zastupovali saleziáni zo Šaštína.

Alojz Gubala bol farárom v Jure do roku 2009, kedy požiadal o preloženie do menšej farnosti. Od júla 2009 ho vystriedal Marián Vojtko.

 

Ján František Matuška (Matuškovič) farár (1630) - 1651
--- Matej Matthaeides zomrel v Bor. Sv. Jure + 1634 10.3.
PhMg. Juraj Strakovič farár 1651 máj - 1653 +
Martin Havlovič (Hudovič) farár 1653 - 1660
Ján Nováky farár 1660 jún - 1663
Jakub Matulník farár 1663 - 1668 okt.
Jakub Jakuc (Jakus) farár 1668 okt. - 1670
Martin Šimonič farár 1670 - 1671 apr.
Juraj Fugatius farár 1671 apr. - 1679 mar.
Ján Silesita farár 1679 apr. - 1680 máj
Martin Labenský farár 1680 jún. - 1681
Ján Hubatius (Hubáč) farár 1681 mar. - 1682
Ján Izrael Skačáni farár 1682 mar. - 1694
Juraj Janovič farár 1694 jan. - 1695 jún
Ján Ladislav Ivanovič farár 1695 jún. - 1705 apr.
Ján Valentín Krajčirovič farár 1705 apr. - 1737 10.4.+
Juraj Ján Atanáz Duby (Dubay) farár 1737 apr. - 1755 22.2.+
adm. Valerius Schleippen, OSF admin. 1755 feb. - mar.
Ján Rabčánsky farár 1755 mar. - 1762 22.4.+
Ján Blaškovič farár 1762 apr. - 1782 17.8.+
adm. Ján Nep. Schneider admin. 1782 aug.-sept.
Štefan Hajdin farár 1782 sept. - 1797 30.8.+
adm. Štefan Polák admin. 1793 nov.- 1796 jan. ; 1796 sept.- 1797 sept.
adm. Ján Sekáč admin. 1796 jan. - aug.
František Krajčirovič farár 1797 okt. - 1825 25.1.+
kap. Anton Markovič kaplán 1812 okt. - 1821 nov.
kap. Jozef Gálffy kaplán 1821 dec. - 1822 okt.
kap. Ján Hévay kaplán 1822 nov.- 1823 okt.
kap. Martin Minarovič kaplán 1823 okt.- 1824 feb.
výp. Venantius Trnula, OSF výpomoc 1824-25
kap. Jozef Homoky kaplán 1824 marec - 1828 apríl
Ignác Kubina, dekan farár 1825 feb.- 1864 25.1.+
výp. Carolus Janečko, OSF výpomoc 1828 jún - nov.
kap. Pavol Schmidt kaplán 1828 dec.- 1829 dec.
kap. Ján Bapt. Juriga kaplán 1829 dec. - 1833 máj
kap. Tomáš Straka kaplán 1833 máj - 1837 apríl
kap. Ján Horváth kaplán 1837 máj - 1847 apríl
výp. Nazár Hojszík výpomoc 1847 marec - máj
kap. Ján Dedinský kaplán 1847 jún - december
kap. Aurel Hankóczy kaplán 1847 december - 1848 sept.
kap. Ján Szakmáry kaplán 1848 (20.) august - 1851 (23.) február
výp. Fulgentius Javorský, OSF výpomoc 1851 (5.) apríl - august, aj ďalší františkáni
kap. Andrej Ďurček kaplán 1851 (7.) sept. - 1852 (15.) február
kap. Ignác Butašovič kaplán 1852 (27.) február - 1857 (15.) marec
výp. Laurentius (Navarra/Navassa ?), OSF výpomoc 1857 (25.) marec - (20.) august, uvedený je aj ako kaplán (9.6.)
kap. Jozef Chmela kaplán 1857 (30.) august - 1861 (26.) november
kap. Andrej Egel kaplán 1861 (14.) dec. - 1862 (29.) január
výp. Ján Hušek, OSF výpomoc 1862 (6.) február (aj skôr) - (23.) marec
kap. Martin Kuralský kaplán 1862 (30.) marec - (2.) sept.
kap., adm. Július Matulay (Mattulay, Matolay) kaplán 1862 (4.) september - 1864 (13.) sept. (admin. 1864 feb..-23./25. apr.)
Ján Bapt. Juriga farár 1864 11./28.4. - 1869 (9.) október
kap. Gašpar Bognár kaplán 1864 (22.) september - 1865 (7.) marec
kap. Štefan Leitmann kaplán 1865 (14.) apríl - (1.) november
kap. Miroslav (Pacificus) Albrecht kaplán 1865 (8.) november - 1866 (22.)marec
kap. Ladislav Vachaja kaplán 1866 (24.)marec - 1866 14.8.+ (rodák)
kap. Dionýz Probszt kaplán 1866 (21.)október - (27.) december
kap. Január Juračka, OSF kaplán 1867 (27.) január- (28.) február
kap. Alojz Šoltés kaplán 1867 (4.) marec - 1870 (17.) máj
Vojtech Lukáči, dekan farár 1869 17.10./23.11. - 1881 1.11.+
kap. Anton Rácz kaplán 1870 (29.) máj - 1874 (20.) august
výp. Telesphorus Jakabovič, OSF výpomoc 1872 (1.) sept.-1876 (20.) jún (1874 sept.-nov. je uvádzaný ako kaplán)
kap. Ján Tašký kaplán 1874 (30.) nov. - 1879 (31) aug.
výp. Irenaeus Majzon, OSF výpomoc  1876 16. dec; 1877 31. január - marec; 24. jún; (1.-4.) júl
výp., kap. Eduard Kopčáni, OSF výpomoc 1877 (5.) nov.- 1881 (21.) nov.; kaplán 1878 júl-sept.a od dec. 1879
Michal Dobša farár 1881 7.11. (4.12.) - 1887 (10.) sept. (admin. do apríla 1882)
kap. Ján Škultéty kaplán 1882 (20.) sept. - 1884 (8.) jan.
adm. Štefan Rankó dočasný admin.1887 (18.) sept. - 1888 (5.) febr.
Karol Vámoši farár 1888 (7) febr. - 1896 4.7.+
kap. Ján Biringer kaplán 1891 (10.) aug. - 1893 (23.) júl
kap. Vojtech Kovalík kaplán 1893 (1.) aug. - 1894 (31.) marec
kap. Ján Novák kaplán 1894 (19.) marec  - 1895 (30.) jún
výp. Gerardus Maťašovský, OSF výpomoc 1895 júl
kap. Anton Turčin kaplán 1895 (29.) júl - 1896 (25.) feb.
kap., adm. Ján Ozorai kaplán 1896 (1.) marec - 1896 júl; admin. 1896 (12.) júl - 1897 (6.) feb.
výp. Arzenius Mixa, OSF výpomoc 1896 júl
kap. Viktor Galbavý kaplán 1896 (26.) júl - 1897 (14.) sept.
Alexander Szeder, dekan farár 1897 1.3. - 1938 4.1.+
kap. Alojz Hoffman kaplán 1897 (25.) sept. - 1898 (15.) máj
kap. Vojtech Kovalík kaplán 1898 (22.) jún - 1900 (17.) feb.
kap. Baltazár Morávek kaplán 1900 (11.) mar. - 1901 (10.) feb.
adm. Anton Jančovič, SS admin. 1937 (25.) dec. - 1938 (19.) jún
adm. Jozef Rakovský admin. 1938 (18) júl - (22.) aug.
?adm. Martin Gúta ?admin. 1938 sept.
Rudolf Grman admin. 1938 31.8. (20. nov.) - farár 1949/50 - 1951 (2.) apr.
Andrej Gálik, SDB admin. 1951 (3.) máj - 1959 (8.) mar.
Jozef Blaho admin. 1959 (5.) apr. - 1970 (10.) jan.
ThDr. Ján Chromjak admin. 1970 (13.) jan. - 1978 (17.) sept.
  admin. 1978 (6.) okt. - (10.) dec. zo Studienky Viliam Bernát
Augustín Škoda admin. 1978 (17.) dec. - 1979 (19.) jan.
Anton Priebera admin. 1979 (15.) feb. - 1983 (31.) okt.
Jozef Gábriš admin. 1983 (6.) nov. - 1990 (28.) okt
Elemír Tassari admin. 1990 (3.) nov. - 1999 (25.) júl
Alojz Gubala farár 1999 (17.) sept. - 2009 30.6.
Marian Vojtko farár 2009 6.7.
   

 

Kňazi, u ktorých je možnosť, že pôsobili v Borskom Sv. Jure:
František Zgurič     1694 - 1695
Ján Nep. Jozef Schneider     ? - 1765
Jozef Erdök     1764 - 1766
Ignác Štvrtecký     1769 - 1772
Ján Sklenár     1810 - 1812
Ján Nep. Vlašek     1864

 

Kňazi, pochádzajúci z Borského Sv. Jura:
možno? Martin Labenský    nar. okolo 1630
možno? František Anton Holúbek    nar. okolo 1700
možno? Andrej Vadinaj    nar. okolo 1705
Martin Papánek    nar. 1710
Imrich Tomek    nar. 1763
Jozef Szigethy de Baracska    nar. okolo 1780-85
Jozef Šturdík    nar. 1807
Ján Gútha    nar. 1819
možno? Ján Anton Hušek    nar. v prvej tretine 19. stor.
možno? Mikuláš Chmelík    nar. v prvej polovici 19. stor.
možno?
Anastazius Tomek    nar. v prvej polovici 19. stor.
možno? Kamil Ladislav    nar. asi v polovici 19. stor.
Ladislav Vachaja    nar. 1841
Ján Sokol    nar. okolo 1855
možno? Imrich Ziškay    nar. okolo 1856
Martin Gúta    nar. 1869
seminarista
Pavol Samek    nar. asi 1884

Pramene:
Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, str. 52-53
Farské matriky, nachádzajúce sa v štátnom archíve v Bratislave a na farskom úrade v Bor. Sv. Jure